Maďarskí sociológovia na začiatku 19. storočia priąli so znepokojujúcim zistením.

 Maďari boli v mnohonárodnostnom Uhorsku nielen menąinou, ale trendy jednoznačne svedčili o tom, ľe slovanské obyvateµstvo, vąade tam, kde bolo vo väčąine, a zvláą» Slováci (!), neúprosne asimilovalo miestne maďarské, a dokonca nemecké obyvateµstvo. Neąlo o proces, ktorý by niekto nariaďoval zhora.

Dialo sa prirodzene, zmieąanými sobáąmi, z ktorých vychádzali Slováci a, samozrejme, ich vysokou natalitou (pôrodnos»). Maďari mali vtedy dve moľnosti: mohli si vzia» k srdcu radu svojho prvého kráµa svätého ©tefana, ktorý vo vladárskych poučeniach synovi Imrichovi veµmi liberálne odporúčal zachováva» mnohonárodný charakter Uhorska. Alebo si mohli vzia» príklad z vtedająieho Francúzska, kde budovali centralizovaný ątát a neµútostne asimilovali vąetky etnické menąiny.
Vybrali si druhú moľnos».

(tyzden)