1. Zhromaždenie pripomína svoje Odporúčania 1134 (1990) a 1177 (1992)
a svoje Nariadenia č.456 (1990) a 474 (1992) vzťahujúce sa k právam menšín. V oboch textoch schválených 5. februára 1952, žiadalo Výbor ministrov:

i. ukončiť v čo najkratších termínoch prebiehajúce práce na vypracovávaní charty regionálnych alebo menšinových jazykov a vykonať všetko, čo je v jeho možnostiach, pre urýchlené uvedenie do života tejto charty,

ii. vypracovať dodatočný protokol o právach menšín k Európskemu dohovoru o ľudských právach,

iii. poskytnúť Rade Európy vhodný nástroj.

2. 22. júna 1992, prijatím Európskej charty regionálnych, alebo menšinových jazykov - dohovoru Rady Európy, Výbor ministrov uspokojil Zhromaždenie vo veci prvého z hore.uvedených bodov. Charta, zostavená na základe legislatívy našich členských krajín, môže dobre viesť aj ďalšie štáty v zložitej a chúlostivej oblasti.

3. Zostáva rýchle uvedenie tejto charty do života. Je povzbudzujúce, že pri jej predkladaní k podpisu, 5. novembra 1992, ju okamžite podpísalo jedenásť členských štátov Rady Európy. Ale treba ísť ďalej.

4. A tak Zhromaždenie vyzýva členské štáty, ktoré zatiaľ Chartu nepodpísali, aby tak spravili, v čo najkratšom čase ju ratifikovali a prijali maximum jej ustanovení.

5. Zhromaždenie si ponecháva právo sa neskôr vrátiť k otázke vhodného nástroja Rady Európy, ktorá navrhla jeho vytvorenie.

6. Zhromaždenie bolo informované o mandáte, ktorý Výbor ministrov udelil Riadiacemu výboru pre ľudské práva a jeho Výboru expertov pre ochranu národnostných menšín, a žiada podporiť túto činnosť aktívnym prístupom.

7. Zavedenie určitých práv ľudí prislúchajúcich k menšine do Európskeho dohovoru o ľudských právach vytvára pre tieto osoby ako aj ich reprezentujúce organizácie možnosť využiť mechanizmy, ktoré ponúka Dohovor, najmä právo predkladať žiadosti Európskej komisii a súdu pre ľudské práva.

8. Následne Zhromaždenie odporúča Výboru ministrov prijať dodatočný protokol k Európskemu dohovoru o ľudských právach ohľadne práv národnostných menšín, inšpirujúc sa nižšie uvedeným textom tohto odporúčania.

9. Nakoľko táto otázka je extrémne naliehavá a v súčasnosti je jednou z najdôležitejších záležitostí, prerokovávaných Radou Európy, Zhromaždenie tiež odporúča Výboru ministrov urýchliť kalendár prác, aby bolo pri príležitosti Vrcholného stretnutia hláv štátov a vlád (Viedeň, 8. a 9. októbra 1993) prijať protokol o právach národnostných menšín a pri tejto príležitosti ho pripraviť k podpisu.


Návrh dodatočného protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, týkajúceho sa osôb prislúchajúcich k národnostným menšinám.

Preambula

Členské štáty Rady Európy, podpísané pod predkladaným protokolom,

1. Berúc do úvahy, že rôznorodosť ľudí a kultúr, ktoré ju vytvorili, je jedným
z hlavných zdrojov bohatstva a životaschopnosti európskej civilizácie,

2. Berúc do úvahy významný príspevok národnostných menšín ku kultúrnej pestrosti a dynamike európskych štátov,

3. Berúc do úvahy, že iba uznanie práv ľudí prislúchajúcich k určitej národnostnej menšine v danom štáte a medzinárodná ochrana týchto práv sú schopné trvalo ukončiť etnické rozbroje a prispieť tak k zaisteniu spravodlivosti, demokracie, stability a mieru,

4. Berúc do úvahy, že sa jedná o práva, ktoré si môže každá osoba nárokovať samostatne, ako aj v združení s ďalšími,

5. Považujúc medzinárodnú ochranu práv národnostných menšín za dôležitú zložku medzinárodnej ochrany ľudských práv a, ako takú aj za oblasť medzinárodnej spolupráce,


Sa dohodli na nasledovnom:


Časť 1 - Definícia

Článok 1

V hlavnej časti tohto Dohovoru sa výrazom "národnostná menšina" označuje skupina osôb v jednom.štáte, ktoré:

a. žijú na území tohto štátu a sú jeho občanmi,

b. udržiavajú staré, pevné a trvalé väzby s týmto štátom,

c. majú špecifické etnické, kultúrne, náboženské, alebo jazykové charakteristiky,

d. sú dostatočne reprezentatívne, a pritom menej početné ako zvyšok populácie alebo regiónu tohto štátu,

e. sú odhodlané zo svojej vôle spolu zachovávať to, čo vytvára ich spoločnú identitu, hlavne ich kultúru, ich tradície, ich náboženstvo alebo ich zvyky.


Časť 2 - Hlavné zásady

Článok 2

1. Príslušnosť k určitej národnostnej menšine je založená na slobodnom výbere danej osoby.

2. Výber členstva alebo jeho odmietnutie nesmie znamenať žiadne znevýhodnenie.

Článok 3

1. Každá osoba prislúchajúca k danej menšine má právo vyjadriť, zachovať a rozvíjať svoju náboženskú, etnickú, jazykovú či kultúrnu identitu bez uplatňovania akýchkoľvek pokusov o asimiláciu.

2. Každá osoba prislúchajúca niektorej národnostnej menšine môže uplatňovať a požívať svoje práva individuálne alebo v združení s ďalšími osobami.

Článok 4

Každá osoba prislúchajúca k národnostnej menšine má právo na rovnosť pred zákonom. Každá diskriminácia založená na príslušnosti osoby k národnostnej menšine je zakázaná.

Článok 5

Úmyselné zmeny v demografickom zložení regiónu, kde sa nachádza určitá národnostná menšina na jej úkor, sú zakázané.


Časť 3 - Materiálne práva

Článok 6

Všetky osoby prislúchajúce k jednej národnostnej menšine majú právo zakladať svoje vlastné organizácie, vrátane politických strán.

Článok 7

1. Každá osoba prislúchajúca k.národnostnej menšine má právo slobodne používať svoj rodný jazyk v súkromí ako aj na verejnosti, tak ústne, ako aj písomne. Toto právo používať svoj jazyk sa uplatní aj pri publikáciách a u audiovizuálnej techniky.

2. Každá osoba prislúchajúca k národnostnej menšine má právo slobodne používať svoje meno a priezvisko vo svojom materinskom jazyku a má právo na oficiálne uznanie svojho priezviska a svojich krstných mien.

3. V oblastiach s významným.počtom príslušníkov národnostnej menšiny, majú príslušníci tejto menšiny právo používať svoj materinský jazyk v kontaktoch s administratívnymi úradmi, ako aj v konaniach pred súdmi a v súdnych prípadoch.

4. V oblastiach s významným počtom príslušníkov národnostnej menšiny, majú títo právo označovať vo svojom jazyku miestne názvy, názvy podnikov, nadpisy a iné analogické informácie vystavené na verejnosti. To nie je v rozpore s tým, aby sa tieto informácie uvádzali aj v oficiálnom (-nych) jazyku(-och) štátu.

Článok 8

1. Každý príslušník národnostnej menšiny má právo naučiť sa svoj materinský jazyk v primeranom počte škôl a verejných vzdelávacích inštitúcií, ktorých umiestnenie musí zohľadňovať geografické rozloženie národnostnej menšiny.

2. Príslušníci národnostnej menšiny majú právo vytvárať a riadiť svoju vlastnú školu (školy a inštitúciu (-ie) pre učenie a vzdelávanie v rámci právneho systému platného v štáte.

Článok 9

V prípade odvolania sa na porušenie práv chránených týmto Protokolom, každý príslušník národnostnej, menšiny, či jej reprezentatívna organizácia, má právo na efektívnu ochranu pred štátnym orgánom.

Článok. 10

Každý príslušník národnostnej menšiny má pri striktnom rešpektovaní územnej celistvosti štátu právo na slobodné kontakty bez prekážok s občanmi iného štátu, s ktorými táto menšina zdieľa rovnaké etnické, náboženské alebo jazykové charakteristiky, či kultúrnu totožnosť.

Článok 11

V oblastiach, kde sú majoritnými príslušníci národnostnej menšiny, majú títo právo disponovať miestnymi, alebo prispôsobenými autonómnymi úradmi, alebo špeciálnym štatútom, zodpovedajúcim historickej situácii a územným špecifikám, a konformným s národnou legislatívou štátu.


Časť 4 - Podmienky uplatňovania Protokolu

Článok 12

1. Žiadne ustanovenie predkladaného Protokolu nesmie byť interpretované ako obmedzujúce alebo zmenšujúce individuálne práva príslušníka národnostnej menšiny, či kolektívne právo národnostnej menšiny, zahrnuté v legislatíve zmluvného štátu alebo v medzinárodnej dohode, ktorej je tento štát účastníkom.

2. Opatrenia sú prijaté s jediným cieľom chrániť národnostné menšiny, podporovať ich rozvoj a zabezpečiť ich rovnosť práv a jednania s ostatnou populáciou v administratívnych, politických, ekonomických, spoločenských, kultúrnych a iných oblastiach.

Článok 13

Uplatňovanie práv a slobôd zachytených v tomto Protokole sa integrálne vzťahuje aj na príslušníkov majoritnej skupiny v štáte ako celku, ale minoritnej v jednej alebo viacerých oblastiach.

Článok 14

Uplatňovanie práv a slobôd zachytených v tomto Protokole nebude obmedzovať povinnosti a zodpovednosti spojené s občianstvom v danom štáte. Toto uplatňovanie môže byť podriadené iba formalitám, podmienkam, reštrikciám alebo sankciám, ktoré sú predpokladané zákonom a v demokratickej spoločnosti potrebné v záujme národnej či štátnej bezpečnosti, pre územnú integritu, alebo verejnej bezpečnosti, ochrane poriadku a v prevencii voči kriminálnym činom, pre ochranu zdravia alebo morálky, alebo pre ochranu práv a slobôd iných.


Časť 5 - Záverečné ustanovenia

Článok 15

Žiadna výnimka z titulu článku 15 Dohovoru nie je povolená pre dispozície predkladaného Protokolu, s výnimkou jeho článku 10.


Článok 16

Žiadna záruka z titulu článku 64 Dohody nie je schválená pre potreby predkladaného Protokolu.

Článok 17

Zúčastnené štáty považujú články 1 až 11 predkladaného Protokolu za dodatočné články k Dohovoru a v dôsledku toho sa uplatňujú všetky náležitosti Dohovoru.

Článok 18

Predkladaný Protokol je pripravený k podpisu členskými štátmi Rady Európy, ktoré podpísali Dohovor. Bude podliehať ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Členský štát.Rady Európy nebude môcť ratifikovať, prijať alebo odsúhlasiť predkladaný Protokol bez súčasného alebo už minulého ratifikovania Dohovoru. Doklady o ratifikácii, prijatí alebo odsúhlasení budú uložené u Generálneho tajomníka Rady Európy.

Článok 19

1. Predkladaný Protokol vstúpi do platnosti prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po dátume, kedy päť členských štátov Rady Európy vyjadrí súhlas byť viazaní Protokolom v zmysle článku 18.

2. Pre každý členský štát, ktorý neskôr vyjadrí súhlas byť viazaný Protokolom, tento Protokol vstúpi v platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po dátume uloženia dokladov o ratifikácii, prijatí alebo odsúhlasení.

Článok 20

Generálny tajomník Rady Európy oficiálne oznámi členským štátom Rady

a. každé podpísanie,

b. uloženie každého dokladu o ratifikácii, prijatí alebo odsúhlasení,

c. každý dátum vstupu predkladaného Protokolu do platnosti,

d. každú ďalšiu skutočnosť, úradné oznámenie či správu majúce vzťah k predkladanému protokolu.


Na dôkaz čoho, dolu podpísaní, riadne splnomocnení k tomuto úkonu, podpísali predložený Protokol.

Zapísané v Štrasburgu tohto dňa, po francúzsky a po anglicky, obidva texty majú rovnakú právoplatnosť, v jednom jedinom výtlačku, ktorý bude uložený v archívoch Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle vhodnú certifikovanú kópiu každému členskému štátu Rady Európy.

[1] Diskusia Parlamentného zhromaždenia 1. februára 1993 (22. zasadnutie) (pozri Doc. 6742, správu Výboru pre právne záležitosti a ľudské práva, spravodajca: pán Worms; a Doc. 6749, stanovisko Výboru pre politické záležitosti, spravodajca: pán de Puig).

[2] Termín "Dohovor" sa v tomto texte vzťahuje na Európsky dohovor pre ľudské práva a základné slobody

zdroj: www.radaeuropy.sk/?743